![]()
S manželom si rozumieme, ale prekáža mi,
že nedokáže vzdorovať svojej matke. Vraj sa
s ňou nechce hádať. Svokra je doma autoritou,
svokor mlčí a ticho prikyvuje. Môj manžel
sa podal na neho. Je asi taká povaha, že sa
radšej stiahne. Neviem si to inak vysvetliť, pretože
ostatné deti svokru neposlúchajú, pokojne
sa s ňou pohádajú. Môj muž to nedokáže,
mama mu určuje, kedy ich máme navštíviť,
čo má urobiť, ako pomôcť, komu čo darovať.
A on bez slova súhlasí. Niekedy mám pocit,
že si to svokra aj sama vyčíta, lebo občas mu
potom telefonuje a pýta sa, či ho to nemrzí
alebo mu to neprekáža. Manžel jej na to
odpovie, aby si nerobila starosti. Ale často mu
je to ľúto. Je nespokojný, hnevá sa, nadáva...
Ale mame nič nepovie. Už aj naše deti vravia,
že ocino musí babku poslúchať. Keby som
však niečo svokre povedala, nahneval by sa
na mňa. Aký to má zmysel, že sa hnevá na
mamu len za chrbtom?
Veronika